Založ si blog

Čo má spoločné minca z Hriňovských sklární s Jánom Šlinským

Nedávno som cestoval domov s jednou kamarátkou zo školy a medzi rečou o kadečom, dievčina spomenula dve aspon pre mňa zaujímavé informácie. Prvou bola infoška o tom, že dakedy (od 16 stor.) boli v Hriňovej veľké sklárne, ktoré ale neprežili prvú svetovú vojnu. Druhá, ešte zaujímavejšia informácia padla, keď dievča spomenulo, že majiteľ sklární vydával v určitom období vlastné mince, ktoré sa používali ako platidlo v jeho obchode. Tieto mince sú dnes zberateľsky dosť vzácne, pretože ich už iste nie je mnoho.

http://www.nummis.eu/product.php?id_product=454

http://www.nummis.eu/product.php?id_product=454

Kedže mňa mince, či bankovky, ale aj história celkom zaujímajú, tak hneď, keď som prišiel domov, som začal googliť a našiel som informácie o sklárňach, minciach, ale aj o železničke, ktorá zvážala drevo, či už popílené alebo nespracované z Hriňovej na Kriváň k železnici. Tiež som si prečítal o tom ako tesne po vzniku samostatného Československa (1918) ustupujúci maďarskí vojaci a žandári rabovali a pozabíjali viacerých obyvateľov Hriňovej a okolitých lazov. Vraj strieľali ľudí ako zajace.. Toľko k Maďarskej dobrote a tolerancii, na ktorú by sme nemali zabúdať.

Informácia o tom, že v Hriňovej sa platilo zaujímavou miestnou mincou ma nezaujala iba kvôli samotnej minci a jej výnimočnosti z pohľadu zberateľa. Zaujala ma aj skutočnosť, že na konci 19. storočia fungovala v Hriňovej akási lokálna mena, zavedená miestnym podnikateľom a panstvom. Zaujalo ma to aj s ohľadom na v súčasnosti prebiehajúcu propagáciu lokálnych mien ako nástrojov stabilizácie miestnych komunít a ich mikro-ekonomík.

 

Každým nákupom v Tescu, Kauflande, či Lidli sa ožobračuješ
Včera som si kúpil v obchode jahody za tri eurá, ktoré boli zo Španielska, sladké pečivo za pol eura z Nemecka, pár banánov za osemdesiat centov z Kolumbie a polku kuraťa, ktoré bolo pravdepodobne z Poľska alebo Brazílie. Tento nákup som zrealizoval v nemenovanom zahraničnom Hypermarkete a všetky peniaze ktoré som tu utratil s výnimkou časti, ktorá ide na almužny pre zamestnancov odídu do inej krajiny. Teda Slovenské Eurá sa odkotúľajú trebárs do Nemecka a pravdepodobne sa už nikdy nevrátia, pokiaľ ich nejaký Slovák tvrdou prácou nezarobí a nedonesie na Slovensko. Keby sa jednalo iba o jeden takýto nákup alebo o desať nákupov, tak by sa nič nestalo. No tu je takýto trend už mnoho rokov a nejde pritom o primárny efekt odlivu peňazí, ale najmä o sekundárne efekty (menej práce a menej pracovných miest). Pretože pokiaľ všetko dovážame, tak zákonite nemôžeme vyrábať minimálne to čo dovážame, a to je už takmer všetko. Z tohto vyplýva obrovské riziko ohľadne cenotvorby najmä pre chudobnejšie vrstvy obyvateľstva, pretože nadnárodné korporácie a firmy z iných krajín síce najskôr nahodia nižšie ceny ako tuzemskí producenti, no akonáhle ich zlikvidujú (cenová vojna), tak ceny čohokoľvek idú raketovo hore. Také niečo si môžeme u nás všimnúť pri ovocí a zelenine (melóny, paradajky, paprika..). Preto sa najmä v krajinách na západ od nás začali postupne integrovať/spájať ľudia, ktorí nechceli podporovať nadnárodné veľkoobchody a zároveň chceli upozorniť aj ostatných ľudí vo svojich komunitách/dedinách/mestách na riziko nákupov v takých reťazcoch (Tesco, Lidl, Kaufland ai..). Zároveň si ľudia, ktorí sa zaoberali touto problematikou uvedomili, že najlepší spôsob ako ostatných ľudí zaujať a vysvetliť im problematiku kolobehu peňazí a ich prelievania z peňaženiek ľudí a štátu, do peňazeniek a bánk rôznych nadnárodných subjektov bude zavedenie lokálnych /alternatívnych mien. Tieto mali zohrať úlohu akejsi Ilustračnéj/reálnej pomôcky, nakoľko je zrejmé, že z praktických hmotných príkladov fungovania čohokoľvek si ľudia dokážu vziať omnoho viacej, než z tej najlepšej teórie.

Takto pekne a chutňe vyzerá zelenina v obchode, bohužiaľ pre nás je to často jediný zážitok z takejto peknej zeleninky, pretože pri konzumácii zistíme, že je nedozretá a bez chuti. Samozrejme niekoľko krát postriekaná proti plesniam, hubám alebo burinám.

Takto pekne a chutňe vyzerá zelenina v obchode, bohužiaľ pre nás je to často jediný zážitok z takejto peknej zeleninky, pretože pri konzumácii zistíme, že je nedozretá a bez chuti. Samozrejme niekoľko krát postriekaná proti plesniam, hubám alebo burinám.   http://www.moda.sk/files/50689b25-6f00-11df-8506-0d178b242f53.jpg

 

 

 

Radšej podpor svojho suseda ako Rockefelera
Základnými cieľmi lokálnych mien je zmena myslenia a prístupu ľudí k nakupovaniu, ale aj k spotrebe ako takej. Ide o to, aby si ľudia uvedomili za čo a koľko platia. Či vôbec potrebujú to, čo nakupujú ale tiež, či sa výrobky a potraviny importované zo zahraničia nedajú kúpiť za tú istú cenu od domáceho producenta. Proste podporiť vlastných ľudí a nie ľudí v Číne alebo USA, pričom nejde ani tak o nechcenie podporiť ľudí z inej krajiny, ako skôr nadnárodné korporácie, ktoré najviac vykorisťujú výrobcov všade na svete. Okrem ekonomického efektu má lokálna mena ešte jeden pozitívny efekt, z pravidla sa zlepšia vzťahy medzi ľuďmi v komunite, pretože medzi sebou začnú viac komunikovať.

 

Možno pár príkladov na ilustráciu..
Ad 1 : Na to aby som sa dnes ráno najedol, nepotrebujem ísť do obchodu kúpiť si chipsy vyrobené v Nemecku, omnoho lepšie urobím, keď si pripravím hranolky zo zemiakov, z vlastnej záhrady, alebo kúpených zemiakov od niekoho z našej dediny, keď už vlastné nemám. K tomu nejaký kečup od domáceho výrobcu, a osolím si to soľou s Prešovského solivaru, ak takú ešte mám. Takto pripravené jedlo bude určite zdravšie(v tomto konkrétnom porovnaní), než chipsy z obchodu, naviac ušetrím peniaze na niečo, čo skutočne potrebujem.
Ad 2 : Môj synovec ako každé malé dieťa má rád hračky, ktoré sa dajú rozbiť. No čiastočne sa nám podarilo tejto jeho aktivite, minimálne v prípade drevených vláčikov od jedného miestneho výrobcu (rozumej Českého výrobcu) zabrániť, pretože proste drevo sa nedá rozbiť, aspon zatiaľ  Naproti tomu veľmi pekný plastový vláčik z Číny, ktorý nedávno synovec dostal od starkej, je momentálne v železničných opravovniach a strojárňach rovnako ako samotné koľajnice. Uvidíme, či ich ešte pozliepame, no ako príklad do tohto článku poslúžili. Mimochodom pointa je kvalita a energia vynaložená na prepravu Čínskej hračky versus výroba vláčika z miestneho materialu (dreva).
Ad 3 : Milujem ovocie a mám rád zeleninu, mám ale obrovský problem, pretože keď si ju nevypestujem doma, tak to čo sa predáva v obchode je neskutočne drahé a takmer to nemá žiadnu chuť, je to doslova umelohmotné. Drvivá väčšina takéhoto ovocia a zeleniny sa pestuje na obrovských rozlohách od Anglicka na severe, po Egypt na juhu (v Egypte sa pestujú vraj jedny z najkvalitnejších zemiakov). Všetky tie kvalitné* a zdravé* odrody zeleniny a ovocia putujú aj na Slovensko a mi ich doslova žerieme*, a žerieme ich preto, že nemáme na výber, pretože naši výrobcovia/spracovatelia/predajcovia sa dajú doslova rátať na prstoch niekoľkých rúk. No predsa len sa ešte stále dajú nájsť, a ja sa už teším, až si pôjdem o pár týždňov natrhať jahody, ktoré budú nielen voňať ale aj chutiť, pretože neboli dvadsať krát striekané proti škodcom a neprecestovali pol Európy ešte napoly zelené. Tento príklad je teda o tom, že treba využívať lokálne zdroje v sezóne, kedy sa dá ovocie jesť čerstvé a dajú sa z neho pripravovať rôzne výrobky, tak sa môžeme vyhnúť nákupom často krát nekvalitného/chemizovaného ovocia a zeleniny v hypermarketoch. Stačí sa len rozhodnúť.

http://imageproxy.jxs.cz/~nd02/jxs/cz~/997/270/b400ee34ee_53736664_o2.jpg

http://imageproxy.jxs.cz/~nd02/jxs/cz~/997/270/b400ee34ee_53736664_o2.jpg

 

O tom potom
Slovensko má vďaka svojmu geologickému podložiu a reliefu jedny z najrozmanitejších pôd na svete. A hoci sa u nás nedajú dopestovať banány či pomaranče, tak máme veľmi dobré podmienky na pestovanie melónov, jahôd, paradajok, marhúľ, hrušiek, kapusty, proste obrovského sortimentu zeleniny a ovocia. Lenže my ten potenciál takmer vôbec nevyužívame. Zainteresovaní ľudia hovoria, že veľký podiel na tomto stave má štát a jeho zbytočné regulácie spojené s minimalistickou finančnou podporou, najmä čo sa týka malých poľnohospodárov. O tomto by ale asi vedel najlepšie napísať niekto zo samotných malých poľnohospodárov, niekto ako Ján Šlinský, ktorý mal veľký problém zohnať poľnohospodársku pôdu a aj peniaze na rozbehnutie svojho podnikateľského zámeru. Mal to veľmi ťažké, no teraz som trocha predbehol, pretože určite neviete o kom a, o čom hovorím..

 

Ekopoľnohospodár Šlinský a jeho Agrokruh
Ján Šlinský je 55 ročný poľnohospodársky inžinier pôvodom z Východného Slovenska, kde aj po skončení školy pracoval na jednom z miestnych družstiev. Mal na starosti produkciu zeleniny a všetko čo s tým súviselo. Už vtedy sa mu nepáčil spôsob, akým sa zelenina produkovala a uvažoval nad environmentálne udržatelnejším spôsobom pestovania.
Tesne po revolúcii sa začalo poľnohospodárstvo u nás prepadávať a na družstve, na ktorom pracoval pán Šlinský, prišla ako prvá na rad výroba zeleniny, bola zrušená a Ján Šlinský skončil na ulici. Pravdepodobne sa ale nič lepšie nemohlo stať, pretože dostal možnosť realizovať svoje vlastné predstavy a myšlienky o trvalo udržateľnom pestovaní zeleniny za pomoci svojej vlastnej technológie, ktorá umožňuje do značnej miery ušetriť množstvo ľudskej driny a zároveň vylučuje používanie klasických poľnohospodárskych strojov, ktoré nám v posledných 50 rokoch dokázali radikálne zhutniť takmer všetky poľnohospodárske pôdy. Zhutnenie pôdy a otrávenie mikrobiálneho života spôsobuje vznik tzv. Zelených púští. Jedná sa o zásadné ohrozenie našej budúcnosti, preto, by bolo dobré oboznámiť sa s touto problematikou..
Pán Šlinský teda začal pestovať zeleninu po svojom a pritom vymýšľal technológiu, ktorá by mu uľahčila prácu, no cez to všetko mal problémy so základnou vecou, bez ktorej sa ani jeden poľnohospodár nezaobíde, teda s pôdou, ku ktorej sa nevedel dopracovať ani za svet. Nakoniec, po tom ako s ním niekoľkokrát vypiekli kadejakí špekulanti, a po niekoľkých súdoch týkajúcich sa vysporiadania vlastníckych/majetkových práv k pozemkom na ktorých hospodáril Ing. Šlinský sa horko ťažko za pomoci peňazí z nadácie jednej Japonskej automobilky a pomoci Petra Balašova, podarilo po mnohých rokoch a mnohých nepríjemnostiach dopracovať k dvojhektárovému pozemku nedaleko Hrubého Šúru na Žitnom ostrove. A konečne sa mohlo začať s produkciou ekozeleniny v systéme Agrokruh.

http://img.mediacentrum.sk/gallery/630/1988375.jpg

Takto nejako vyzerá ten agrokruh a ten pán Šlinský (http://img.mediacentrum.sk/gallery/630/1988375.jpg)

Čo je systém Agrokruh?
Veľmi zjednodušene povedané sa jedná o 18 m dlhú železnú konštrukciu, ktorá je jednou stranou uchytená o pevný bod s mechanizmom, ktorý umožňuje konštrukcii pohyb do kruhu. Na opačnom konci je na konštrukciu namontované koleso, ktoré zabezpečuje stabilitu a pohyb konštantnou rýchlosťou prostredníctvom elektromotoru po vonkajšej strane kruhovej parcely. Na železnú konštrukciu medzi uchyteným kolesom, a pevným bodom o ktorý je upevnený opačný koniec konštrukcie sa dajú inštalovať aktívne pracovné náradia, ktoré sú poháňané elektromotorom s príkonom 1,5 kW, tieto náradia sú uchytené na záves náradia, ktorý je tvorený z valcových nábojov, takže náradie sa dá veľmi jednoducho posúvať po celej dĺžke konštrukcii. Viac informácií nájdete hocikde na internete.

 

Zvolenský Živec
Musím sa priznať, že mi práve uletela pôvodná myšlienka ako premostiť z ekopoľnohospodára na lokálnu menu Zvolenský Živec. A však nie je to na šťastie nič ťažké, pretože Jána Šlinského nespájajú s lokálnou menou len myšlienky nezávislosti a sebestačnosti, ale aj niečo iné.
Ešte pred tým, než sa Ján Šlinský stal z obyčajného tvrdohlavého roľníka človekom o ktorom si dnes bez problémov vygúglite mnoho informácií na nete, si ho všimli ľudia, ktorí za nejaký čas začali realizovať Sokratov inštitút v ktorom sa stal pán Šlinský lektorom. Sokratov inštitút je akreditovaný študijný program pre študentov vysokých škôl, ktorý realizuje nezisková organizácia menom Živica, presne tá istá Živica, ktorá už nejaký ten rok (od 1.4.2014) propaguje lokálne meny aj formou ich vydávania a distribúcie do obehu v dvoch slovenských mestách, vo Zvolene a, v Bratislave.
Funguje to asi tak, že si na určených miestach môžete zameniť eurá za živce, kurzom 1:1 a, môžete nimi platiť v obchodoch, či reštauráciách, ktoré sa zapojili do projektu lokálnej meny. Ono treba povedať, že je to práca naviac pre podnikateľov, ktorí sa zapojili, pretože musia narábať akoby z dvomi menami. Na druhej strane je to spôsob, ktorým sa dá poukázaj na problém, ktorým je odliv peňazí z našej ekonomiky von.. Je to nástroj uvedomenia si svojej zodpovednosti voči sebe, svojej komunite a štátu. Nemôžeme predsa donekonečna otvárať zahraničné obchody so zahraničnými výrobkami a myslieť si, že to nemá žiadne dôsledky pre zamestnanosť a blahobyt ľudí na Slovensku.

50 centový Živec, na tejto stránke sa môžete dočítať o živcoch viac : http://www.lokalnamena.sk/sk/lokalna-mena/ako-funguje

50 centový Živec, na tejto stránke sa môžete dočítať o živcoch viac : http://www.lokalnamena.sk/sk/lokalna-mena/ako-funguje

Myšlienka na záver
Nedávno som započul v jednom filme, ktorý som len počúval jednu krásnu myšlienku, ktorá znela asi takto : “ Čo by som to bol za chlapa, keby som nedokázal zveľadiť pôdu, ktorú som zdedil po svojich predkoch..” Odhliadnuc od tejto myšlienky chcem len pripomenúť, že pôda je naše kultúrne dedičstvo. V pôde sa neodráža iba prírodný/geologický vývoj nášho územia, ale je v nej zachytená aj cesta nás, ľudí minimálne od posledného zaľadnenia po súčastnosť. Čo je dôležitejšie, pôda je aj naša budúcnosť, pretože bez jej účelných funkcií ako zachytávanie a filtrovanie vody a priestor pre život najrôznejších organizmov od červíkov po huby my ľudia zahynieme.

 

Pár fotiek z R2 Zvolen východ – Pstruša

12.05.2017

Všetko okolo nás sa mení a krajina sa rozvíja. Otázka je či neplatíme za to príliš vysokú cenu. [caption id="attachment_311" align="aligncenter" width="630"] Pohľad od železničnej stanice viac »

Poštár Danko

09.05.2017

Žijeme naozaj ťažkú dobu uťahovania opaskov. Ani naši ústavní činitelia nemajú dostatočné platy na to, aby si mohli príliš vyskakovať a tak si mnohí z nich našli popri svojej robote v viac »

ciznar, kovacik

Mafiánsky bos rozhádal Čižnára s Kováčikom

25.07.2017 18:30

Generálny prokurátor Jaromír Čižnár si vyžiadal stanovisko špeciálneho prokurátora v prípade šéfa zločineckej skupiny takáčovcov Ľubomíra Kudličku alias "Kudlu".

Graf, ekonomika

Adient zavrie fabriku v Lozorne, ľuďom ponúka miesto inde

25.07.2017 17:54

Spoločnosť Adient uzatvorí závod v Lozorne ku koncu júna 2018. Ako uviedla firma v tlačovej správe, o tomto kroku v utorok manažment závodu informoval zamestnancov.

Paul Manafort

Manaforta museli predvolať, dobrovoľne vypovedať nechcel

25.07.2017 17:41

Bývalý šéf Trumpovej kampane nechcel dobrovoľne vypovedať vo vyšetrovaní údajných vzťahov medzi ruským vedením a ľuďmi z Trumpovho najbližšieho okolia. Museli ho predvolať.

andrzej duda

Poľský prezident Duda podpísal zákon z poľskej reformy súdnictva

25.07.2017 17:11

Poľský prezident Andrzej Duda dnes podpísal jeden z trojice nedávno parlamentom schválených zákonov, ktoré sú súčasťou reformy poľskej justície, kritizovanej Európskou úniou i domácou opozíciou.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 30
Celková čítanosť: 59506x
Priemerná čítanosť článkov: 1984x

Autor blogu

Kategórie