V lete roku 2013 som našiel na potoku Lukavica korýtko, potom ešte jedno a ešte jedno, a ešte jedno.. Nakoniec som zistil, že sú ich tam tisíce, pričom na niektorých miestach sa kvôli ich hustote/denzite nedalo vôbec pohybovať, pretože by som proste stúpal po korýtkach. Všimol som si, že korýtka na potoku Lukavica majú lastúry čisté – nezanesené nečistotami z vody a vo vrcholovej časti prevažne neporušené, to poukazovalo na čisté prostredie v ktorom žijú.
Korýtko riečne je druhom sladkovodného lastúrnika, žijúceho na našom území už veľmi dlho. Napriek tomu, že sa dokázalo vždy prispôsobiť rôznym zmenám prírodného prostredia, nedokázalo sa prispôsobiť a prežiť zásahy človeka do vodných ekosystémov v ktorých ešte stále žije. Jeho populácie však poklesli za ostatných 50 rokov o 80% / Unio crassus, Lukavica 2013
V priebehu jesene som sa na Lukavicu pár krát vrátil, aby som zistil ako sú korýtka na potoku rozmiestnené. Prišiel som na to, že väčšina populácie týchto nenápadných živočíchov žije v časti potoka vedúcej od sútoku Lukavice s Hronom, po cestný most v dedinke Veľká Lúka. Vo vyššie položených častiach Lukavice som korýtka nenašiel, aj keď som počul, že aj tam nejaké žijú.
Koncom decembra som o mojom náleze informoval ŠOP – Štátnu ochranu prírody. Štátna ochrana prírody je osobitnou odbornou organizáciou zriadenou a spadajúcou pod Ministerstvo Životného prostredia SR. ŠOPka ako odborná organizácia ministerstva ŽP má celoslovenskú pôsobnosť a náplňou jej činnosti je správa a dohľad nad osobitne chránenými územiami ako sú národné parky, prírodné pamiatky, NATURovské lokality a mnohé iné zákonom vymedzené lokality a územia. Ďalšie činnosti ktoré musí Štátna ochrana prírody vykonávať sú prieskum a výskum tz. prieskum územia SR za účelom monitoringu výskytu chránených druhov rastlín, živočíchov a biotopov ale aj celkového stavu bioty/krajiny ako takej. K monitoringu/prieskumu a výskumu sa Slovenská republika zaviazala v prístupovej zmluve k Európskej únii ktorá bola podpísaná 16. apríla 2003 a 1. júla toho istého roku ju schválilo aj plénum Národnej rady Slovenskej republiky čiže parlament.
Na korýtkach riečnych je zaujímavých mnoho vecí, jednou z aspoň pre mňa najzaujímavejších je fakt, že každé korýtko má inú lastúru, tak tvarom ako aj sfarbením. Keby som vytiahol z vody dvadsať korýtok, tak by som si všimol po krátkom pozorovaní rôzne odlišnosti jednotlivých lastúr, čo môžete skúsiť aj vy pri pohľade na korýtko z tejto fotky a fotky predošlej. / Unio crassus, Lukavica 2013
Po tom ako ŠOPka obdržala informáciu o výskyte korýtok riečnych na Lukavici, niekoľko jej pracovníkov bolo ešte v januári 2014 moju informáciu preveriť priamo na mieste. Po tom ako pracovníci ŠOPky potvrdili, že korýtka sa na Lukavici skutočne nachádzajú, sa štátna ochrana prírody rozhodla zaradiť úsek toku na ktorom UNio crassus žijú do monitoringu druhov a biotopov, a zriadiť na Lukavici trvalú monitorovaciu plochu (TML) za účelom pravidelného monitorovania populácie korýtok riečnych, ktoré tam zatiaľ žijú. No, už na jar pri prvej kontrolnej návšteve pracovníka Štátnej ochrany prírody, ktorý prišiel sčítať populáciu korýtok na TML, tento zistil, že polovica lokality je zničená/vyčistená od vegetácie aj od naplavených sedimentov, v ktorých žili korýtka riečne. Z odstupom pár mesiacov som si miesta kde došlo k revitalizácii toku mal možnosť pozrieť i ja. Čistenie potoka realizovalo povodie horného Hrona a keďže nemalo vedomosť o tom, že na danom úseku žije s veľkou pravdepodobnosťou najstabilnejšia populácia kriticky ohrozených korýtok riečnych v Banskobystrickom kraji, tak ich proste usmrtili. Smutnou zaujímavosťou ostáva skutočnosť, že počas nasledujúcich mesiacov som mal možnosť pozorovať ako aj na zatiaľ nezničenej časti toku zmizlo alebo uhynulo veľké množstvo korýtok riečnych. O tom, čo bolo príčinou úhynu môžem len špekulovať. No faktom zostáva, že absencia komunikácie medzi ŠOP a správcom povodia stála mojim odhadom cez šesť tisíc usmrtených/uhynutých korýtok riečnych, pričom spoločenská hodnota jedného korýtka riečneho je 140 Euro (podľa vyhlášky č. 24/2003 Z.z.). Bol by som preto naozaj rád, keby si už konečne ľudia v štátnej správe uvedomili, že musia komunikovať medzi sebou navzájom ale aj navonok/s verejnosťou ..
Na tomto videu si môžete pozrieť ako to vyzerá na Lukavici