Asi pred týždňom napísala moja kamarátka na svoj fb účet status v ktorom vyjadrila pohoršenie nad tým, že sa začínajú objavovať vo svete špekulácie o tom, že za útokmi “teroristov“ na redakciu Francúzkeho satirického týždenníka menom Charlie Hebdo sú Američania/USA so svojimi tajnými službami. Ja som si v krátkosti premietol činnosť amerických tajných služieb a armády v posledných 14 rokoch a hodil som pod kamarátkin status komentár v ktorom som hovoril, že si myslím, že to kľudne tak mohlo byť. Behom pár minút zareagoval na môj komentár iný kamarátkin kamarát. Napísal niečo v zmysle, že ak si to myslím, mal by som zájsť na psychiatriu. Keď som sa ohradil, tak mi napísal, že by som sa mal pozrieť pod posteľ či tam nemám bubákov. Následne sa ozval ďalší priateľ mojej kamarátky, ktorý posunul tému do inej roviny, nazval ma Ruským agentom. Pustila sa do mňa aj ďalšia kamarátka a bolo jasné, že zo mňa behom jednej hodiny urobia, teroristu, vraha, proste človeka ktorý určite stál za útokmi na NewYorské dvojičky, na Londýnske metro a najme na redakciu časopisu CHarlie Hebdo, pričom ma už vopred odsúdili na trest smrti. Behom hodiny kamarátka status zrušila.
Pred pár dňami som si dovolil napísať na fb stránku študentov našej milej univerzity môj názor na to, že vedenie univerzity schválilo rektorovi, ktorý má plat 7000 euro mesačne odmenu vo výške 30 000 Euro. Ja osobne s tým totiž mám obrovský vnútorný problém(nie len preto, že škola nezabezpečuje pre študentov už vôbec nič) a chcel som vedieť, či ešte existuje niekto iný komu sa to bude zdať šialené.. Na počudovanie sa našlo pár jedincov, ktorým sa to nepáčilo rovnako ako mne, no o mnoho viacej ľudí mlčalo, pričom sa ale našli aj jedinci ktorí začali obhajovať plat a odmenu rektora. Zase som sa musel brániť a diskusia sa dostala do úplne inej roviny v akej som ju chcel vidieť ja.
Včera som jednej spolužiačke zložil kompliment.. Povedal som, že je neobyčajná študentka, pretože sa snaží aj nad rámec povinností v škole, no ona to pochopila trocha inak a obula sa do mňa, že si robím z nej srandu, rsp. že ju zosmiešňujem. Nebolo to tak, no i tak si to nedala vysvetliť aj keď som sa ospravedlnil (hoci nebolo vlastne za čo).
Hoci sa hovorí, že žijeme v demokracii a sloboda prejavu je garantovaná ústavou, je občas veľmi ťažké povedať svoj názor na hlas, mnoho ľudí sa ho dokonca bojí povedať. Dokonca aj ja, pretože každým vyslovením vlastného názoru, zvlášť pokiaľ je kritický si môžeme privodiť problém/nepriateľa.. Prečo to tak je, je otázka na dlhú diskusiu. No je to asi o pokore, tolerancii a schopnosti počúvať, všetko vlastnosti, ktoré veľmi často dnes absentujú u mladej generácie .. No, na šťastie sa mi o tom práve nechce rozmýšľať, radšej si pozriem CHarlie Hebdo.