Obloha horí hoci je mráz
Dušu mám zronenú, ovisnutú ako taký klas
Slnko pomaly zapadá
Oheň však zostáva horieť v nás
Večer je ťažký
Práve vtedy v myšlienkach vychádzajú psi
Spomienky na teba
Výrečné viac, než akékoľvek sny
Zo srdca vidím iba odraz hmly
Zadumaný prežitím mnohých ťažkých chvíľ
Zachoval som sa ako taký sráč
Mrzí ma to, pretože ja stále neviem..
Ako vlastne na to..
Čo je to vlastne v nás?..