Od jari mám takú neobvyklú záľubu. Vždy, keď idem do prírody zoberiem si so sebou vrecko na smeti a všetky smeti, ktoré po ceste nájdem pozbieram. Z prírody sa vraciam s množstvom vyzbieraných smetí a veľmi dobrým pocitom na duši / v srdci. Smeti však nezbieram iba kvôli dobrému pocitu z ich zbierania, ale aj kvôli niekoľkým praktickým dôvodom. Plasty napríklad zbieram pre to, že najnovšie vedecké výskumy preukázali, že mikročiastočky plastov sa dostali do kolobehu vody a nachádzajú sa, tak v spodných vodách, ako aj v dažďových kvapkách, ktoré padajú na zem z oblohy.. Rozbité sklo zase zbieram preto, že sa ľudia v lese na ňom môžu zraniť, prípadne sa pri vhodnom uhle dopadu slnečných lúčov na sklenený črep, môže zapáliť opadané suché lístie a vzniknúť požiar.
Smetí je však v prírode stále dosť, preto ak nejaké uvidíte pri svojich potulkách prírodou aj Vy, nebojte sa ich pozbierať a odniesť tam kam patria.