Pred dvomi rokmi sa na Slovensku rozbehol jeden veľmi zaujímavý a potrebný projekt, ktorého cieľom bolo a je zmapovať , a posúdiť stav 66 typov biotopov, 146 živočíchov a 49 rastlín európskeho významu, čo je mimochodom záväzok vyplývajúci Slovensku z prístupovej zmluvy s EU. Odhliadnuc od toho sa jedná o naozaj potrebnú činnosť, nakoľko nikto na Slovensku do dnešného dňa nemá prehľad o stave a ohrození Slovenskej prírody, takže celoplošné mapovanie stavu aspoň niekoľkých vybraných biotopov, rastlín a živočíchov je skutočne na mieste. Na našom území sa takéto mapovanie uskutočňuje po prvý raz.
Čo je monitoring druhov a biotopov
Slovensko sa vstupom do EU zaviazalo k postupnému preberaniu Európskych právnych noriem aj v oblasti ochrany prírody, pričom jedna z najdôležitejších európskych noriem v oblasti ochrany prírody je smernica Rady Európskych spoločenstiev č.92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (známa tiež ako smernica o biotopoch). Smernica jednoznačne a striktne definuje, že všetky členské štáty sú povinné sledovať stav vybraných druhov živočíchov, rastlín a prírodných biotopov, a každých 6 rokov vypracovať správu o ich stave pre Európsku komisiu. Smernica o biotopoch tiež vytvára koncepčný rámec pre vytváranie území Natura 2000, ktoré sú v súčasnej dobe preferovaným riešením k ochrane a zachovaniu Európskej/Našej prírody.
Monitoring druhov a biotopov je teda pravidelné (obvykle raz ročne) sledovanie a monitorovanie stavu vybraných voľne žijúcich živočíchov, rastlín a prirodzených biotopov. Informácie získané z monitoringov sa následne vyhodnocujú a v prípade zhoršeného stavu sledovaných populácií či biotopov, by sa mali prijať opatrenia na zlepšenie stavu.. Pričom na tieto opatrenia sa dajú čerpať finančné prostriedky z Európskych programovacích schém.
Čo predchádzalo monitoringu druhov a biotopov
Slovenská republika vstúpila do EU 1.5.2004. Ešte pred vstupom Slovenska do EU sa začali pozvoľna a v obmedzenom rozsahu realizovať aktivity vedúce k v súčasnosti prebiehajúcemu monitoringu druhov a biotopov(od roku 2013). Najväčším problémom pri realizovaní všetkých aktivít boli finančné zdroje a tak Štátna ochrana prírody SR vypracovala projekt s názvom „ Príprava a zavedenie monitoringu biotopov a druhov, a zlepšenie sprístupňovania informácií verejnosti.“ V marci 2009 podala ŠOPka žiadosť o nenávratný finančný príspevok z operačného programu Životné prostredie. Žiadosti bolo vyhovené a tak sa po úspešnom verejnom obstarávaní 20.11.2012 mohla podpísať zmluva o dielo medzi ŠOP SR a konzorciom 4 firiem ( Lomtec, Lynx, Daphne,YMS), ktoré mali zabezpečiť najmä monitoring druhov a biotopov v teréne a vytvorenie nového informačného systému / novej internetovej aplikácie pre kvalitnejšiu prácu s informáciami zozbieranými počas monitoringov biotopov a druhov. Zmluva mala hodnotu 7 892 030 Euro.
Ako prebieha monitoring druhov a biotopov na Slovensku
Ako som už spomenul víťazom verejného obstarávania sa stalo konzorcium firiem na čele s firmou Lomtec , no za samotný monitoring v teréne je zodpovedná mimovládna organizácia Daphne, ktorá má približne desať zamestnancov, preto po vyhratom verejnom obstarávaní musela táto mimovládna organizácia narýchlo zazmluvniť značné množstvo externých spolupracovníkov, prevažne bývalých zamestnancov Štátnej ochrany prírody, vysokoškolských výskumných pracovníkov, pracovníkov SAV a pravdepodobne aj ľudí z iných inštitúcií. Pre lepšiu predstavu o aký objem práce ide pár čísel: počas dvoch rokov bolo treba vykonať 6481 monitorovacích návštev na vybraných lokalitách druhov, a 7510 monitorovacích návštev biotopov. Ešte pred tým sa museli vytvoriť metodiky monitoringu/mapovania jednotlivých druhov a biotopov. Iba na samotné monitorovanie v teréne bol vyčlenený objem finančných prostriedkov vo výške 2 941 180 Eur. Už pred samotným mapovaním boli samozrejme vytypované lokality na ktorých sa nachádzali v minulosti, či už živočíchy, rastliny alebo biotopy určené na mapovanie, no v prevažnej miere nebol známi ich stav v súčasnosti. To znamená, že sa nevedelo, či na zadaných lokalitách (ML/TML – trvalých monitorovacích lokalitách)vôbec ešte sú predpokladané zvieratká, rastlinky, či biotopy. To bolo treba zistiť. Na základe monitoringu sa rozhodlo, či daná lokalita ostáva trvalou monitorovacou plochou alebo nie, nakoľko by bolo asi zbytočné mať trvalú monitorovaciu plochu korýtok riečnych na lokalite kde žiadne korýtka nie sú.
Tu si môžete pozrieť TML lokality jednotlivých druhov či biotopov : Daphne
A tu sú metodiky monitoringu jednotlivých druhov a biotopov : Daphne 2
Vďaka za zaujímavú a poučnú reakciu.... ...
Od nástupu "demokracie" ...
Celá debata | RSS tejto debaty