narodil sa vlk

Bolo 4 decembra skoro ráno, a Ja, po tom, čo som dopísal článok s príznačným názvom „ Krajina barbarov“, som ešte z posledných síl klikol na stránku Ekofóra, kde som sa podpísal pod hromadnú pripomienku k “Návrhu Vodohospodárskej politiky Slovenska do roku 2027“.. .. Pripomienka smerovala k najdôležitejšiemu dokumentu, ktorý Ministerstvo Životného prostredia za ostatný čas vyprodukovalo. Jedná sa o dokument, ktorý do značnej miery ovplyvní nakladanie s 500 miliónmi Eur z eurofondov, ktoré Slovenská republika prostredníctvom Ministerstva Životného prostredia, bude mať možnosť čerpať v práve plynúcom programovacom období. No čo je o mnoho závažnejšie, tento dokument vytvára rámce pre využívanie našich vodných tokov, či už širokou verejnosťou, samosprávou ale najmä podnikateľmi.
Podkladom pre vypracovanie dokumentu mali byť skutočné – nevyhnutné potreby manažmentu našich riek a potokov, ktoré mali ostatných desať rokov mapovať a spisovať pracovníci niekoľkých organizácií v sektore ochrany a tvorby krajiny/Životného prostredia. Čím mali napĺňať záväzok Slovenska voči EU tak, aby sa v decembri minulého roka mohli vypracovať relevantné materiály, ktoré by v sebe zahŕňali reálne rámce, z ktorých by mohli vychádzať nasledujúce politiky : zelená infraštruktúra , protipovodňová ochrana, verejné vodovody a kanalizácie, budovanie vodných stavieb a všetky ďalšie aktivity súvisiace s využívaním ale aj starostlivosťou o naše vody. Bohužiaľ, Slovensko a jeho inštitúcie viac než desať rokov ignorovali svoj záväzok voči Európskej únii, a tak keď prišlo obdobie skladania účtov, nemalo Slovensko/Vláda/Ministerstvo Životného prostredia na stole nič, čím by sa mohlo pochváliť Európskej komisii. Preto začali úradníci nie len na Ministerstve Životného prostredia horúčkovito PRACOVAŤ a tvoriť niekoľko strategických dokumentov, z ktorých prvým bol práve materiál ku ktorému som podpisoval spomínanú hromadnú pripomienku.
Jeho presný názov znie : Návrh orientácie, zásad a priorít vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2027.

Mechanizmus valca na všetkých stupňoch a úrovniach štátnej vodnej správy v sektore Životného prostredia sa teda koncom roka 2014 rozbehol na plné obrátky a snažil sa vyčarovať z Ničoho NIEČO. Do tohto procesu ale nezapadali prekážky v podobe zapracovania pripomienok verejnosti, rsp. mimovládnych organizácií, ktoré často jediné zastupujú záujem ľudí. Možno to bol hlavný dôvod toho, že Ministerstvo Životného prostredia určilo na pripomienkovanie vyššie spomenutého materiálu iba 5 dní. Na šťastie si to hneď všimlo pár odborníkov, ktorí na rozdiel od ministerských úradníkov zo sekcie vôd Ministerstva Životného prostredia sa problematike skutočne rozumejú a veľmi dobre chápu súvislosti. A súvislosti sú tu naozaj široké! Pretože od „Návrhu orientácie, zásad a priorít vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2027“, sa odvíjajú strategické dokumenty, ktoré sú podkladom pre vypracovávanie projektov, pre čerpanie európskych peňazí. Ale nejdem predbiehať a vrátim sa späť do chladných decembrových dní..
Napriek jednoznačnému úmyslu ľudí zo sekcie vôd Ministerstva Životného prostredia vynechať z prípravy vyššie menovaného dokumentu verejnosť a mimovládky, sa v extrémne krátkom čase podarilo ľuďom ako Martina Paulíková, Elena Fatulová, či Vladimír Mosný, preštudovať predkladaný dokument a pripraviť hromadnú pripomienku, ktorú podpísalo za 5 dni viac než 1300 ľudí. V hromadnej pripomienke bolo v niekoľkých bodoch jasne zadefinované, prečo by sa mal predkladaný materiál z medzirezortného pripomienkového konania stiahnuť a prepracovať. Vyberám len niektoré z výtiek, ktoré sú skutočne zásadné a sú odrazom toho, že sa materiál pripravoval v časovej tiesni a bez odborných podkladov : 1, Materiál vôbec neuvádza na základe akých podkladov sú navrhnuté priority a zásady vodnej politiky na ďalšie obdobie určené. 2, V materiáli nie sú rozpracované environmentálne ciele k zabráneniu zhoršovania kvality vôd (smernica o vode). 3, Absentujú informácie o negatívach, súvisiacich s výstavbou 300 malých vodných elektrární. 4,Chýba posúdenie vplyvu (strategického) dokumentu na Životné prostredie.
Hromadná pripomienka bola zaslaná a doručená pre istotu na ministerstvo hneď niekoľkými spôsobmi, v zákonom stanovenej lehote. Napriek tomu sa 30. 12. 2014 pri osobnom rozhovore splnomocnená zástupkyňa verejnosti dozvedela od Ing. Aleny Bujnovej zo sekcie vôd Ministerstva Životného prostredia, že pripomienky ktoré boli ministerstvu ŽP zaslané, neboli úradníkmi sekcie vôd akceptované a ani prerokované, pretože boli „málo konkrétne“. V rámci pripomienkovania však ministerstvo nikde nezverejnilo informáciu, ako presne si predstavuje „konkrétne“ pripomienky resp. poučenie, ktorým pripomienkam sa bude a ktorým nebude venovať, vzhľadom na ich formu či obsah. Pokiaľ by však aj takéto usmernenie Ministerstvo Životného prostredia vydalo, išlo by tým nad rámec zákona a to žiadny štátny orgán nesmie(prikazovať a zakazovať občanom, čo a ako smú alebo nesmú pripomienkovať, by bol návrat do minulého režimu). Dnes je už jasné, že nad rámec zákona a svojich povinností išli úradníci zo sekcie vôd na čele s úradníčkou Bujnovou. Nejde len o to, že konali svojvoľne, oni konali protizákonne, v rozpore s Aarhuskym dohovorom, Ústavou SR, zákonom o posudzovaní vplyvov na Životné prostredie a kto vie čím všetkým ešte. A konali tak preto, že v tom čase úmyselne vylúčili verejnosť z prípravy dokumentu, ktorý bude na dlhé roky určovať, čo a ako sa bude diať vo všetkých povodiach na Slovensku.
Orgány štátnej a verejnej správy na Slovensku môžu konať iba v medziach zákona a toho čo im zákon ukladá.
Žiadny úradník v štátnej správe nemá právo NEZAOBERAŤ SA návrhmi a pripomienkami občanov, ktorí ich podávajú predpísanou formou v zákonom vymedzenej lehote. Pokiaľ to urobí, tak porušuje ústavu/zákony/Aarhuský dohovor a mal by byť za to sankcionovaný, ako každý iný občan.. Úradník predsa nestojí nad zákonom, že pani Bujnová?

Aarhusky dohovor
Väčšina ľudí na Slovensku ani netuší, aké obrovské šťastie máme v tom, že Slovenská republika bola viac menej prinútená Európskym spoločenstvom a OSN prijať Aarhusky dohovor. Preto si dovolím v krátkosti pár vetami objasniť, v čom to šťastie pre nás občanov tkvie.
Vlastným menom Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach Životného prostredia (Aarhusky dohovor), bol podpísaný 25. Júna 1998 na 4 ministerskej konferencii Európskej hospodárskej komisie OSN, ktorá sa konala v Dánskom meste Aarhus. Slovensko ratifikovalo Aarhusky dohovor 23. Septembra 2005, čím sa zaviazalo nie len k dodržiavaniu jeho textu ale najmä k pretransformovaniu národnej legislatívy tak, aby sa ľudia na Slovensku mali možnosť účinne a slobodne zapájať do rozhodovania o procesoch ktoré sa naokolo realizujú (výstavba ciest, priehrad, priemyselných objektov, spaľovní atd.), no aj k príprave strategických dokumentov jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy(strategické materiály, koncepcie). Ešte väčšie právomoci ako jednotliví občania dostali samosprávy, ktoré majú možnosť svojim stanoviskom úplne pozastaviť akýkoľvek projekt v území svojho katastra (napr. plánovanú ťažbu zlata alebo otvárku povrchového lomu).

Strategický dokument ktorý nie je strategický, no vlastne strategický je.. (blázinec)
Čo bolo skôr? Sliepka či vajce? Je hodný mena „Strategický dokument“, dokument od ktorého sa odvíjajú ďalšie strategické dokumenty, ktoré sa už nazývajú Strategickými ?… Ak sa čudujete, čo tu vlastne riešim, tak ja som sa tiež čudoval, keď som sa dozvedel, že “Návrh orientácie, zásad a priorít vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2027“ sa neposudzuje ako strategický dokument, ale ako obyčajný materiál v skrátenom medzirezortnom pripomienkovom konaní. Ono je medzi tým naozaj zásadný rozdiel. Strategický dokument totiž podlieha posudzovaniu vplyvov na Životné prostredie, ktoré sa vykonáva podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na Životné prostredie. Tento zákon musela Slovenská republika prijať tak, ako niekoľko ďalších dôležitých zákonov ( medzi nimi zákon o slobodnom prístupe k informáciám), práve na základe pristúpenia k Aarhuskemu dohovoru v roku 2005.
Samozrejme ja si uvedomujem, aký náročný(pokiaľ by to všetci zúčastnení brali vážne) by bol proces posudzovania vplyvov na Životné prostredie takého dokumentu ako je“ Návrh orientácie, zásad a priorít vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2027“, pretože tento dokument sa týka celého územia Slovenska, teda všetkých vodných tokov. Tiež si uvedomujem, že podobné posudzovanie vplyvov na Životné prostredie sa práve robí k strategickým materiálom, ktoré nadväzujú na vyššie spomenutý materiál. I tak si myslím, že malo byť urobené aj posudzovanie vplyvu na Životné prostredie “Návrhu orientácie, zásad a priorít vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2027“,nakoľko sa tu nejedná o fazuľky ale o udržateľné využívanie toho najcennejšieho čo máme: vody – vodných zdrojov – riek a ich bezprostredného okolia. Samozrejme malo sa s ním začať už niekoľko rokov dozadu v súčinnosti s mapovaním povodí a ich výskumom, na čom sa mal podieľať celý sektor ochrany prírody v spolupráci s vysokými školami, tak aby som si ja dnes nemusel čítať často krát povrchné a nekonkrétne frázy(ktoré nevychádzajú z výskumov, pravidelných meraní, pozorovaní a reálnych potrieb..) v “Návrhu orientácie, zásad a priorít vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2027“. Je to dôležité aj s ohľadom na to, aby sme vedeli do čoho vlastne máme prioritne investovať peniaze z Európskych fondov, a aby sme investície realizovali systematicky a cielene, tak aby sa zlepšil stav vôd, čo je mimochodom záväzok Slovenska, ktorý nám vyplýva z Európskej smernice o vode. Pokiaľ ale nepoznáme skutočný stav, tak je veľmi ťažké zostavovať východiská a aj samotné strategické dokumenty..
Keďže ja vlastne ani nepoznám definíciu „ Strategického dokumentu“ , tak som sa ju snažil nájsť a podarilo sa mi to. Na informačnom portály ministerstva Životného prostredia je presná definícia, takže si každý môže utvoriť svoj názor sám : „ Strategický dokument je návrh politiky, rozvojovej koncepcie, plánu (vrátane územnoplánovacej dokumentácie) a programu vrátane strategických dokumentov na financovaní ktorých sa podieľa Európska únia, ako aj ich modifikácie, ktoré sú predmetom schvaľovania na štátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, ktoré by mohli mať vplyv na životné prostredie vrátane vplyvu na územia chránené podľa osobitných predpisov.“

Obštrukcie
Pokiaľ by úradníci z Ministerstva Životného prostredia robili obštrukcie len vo vzťahu k “Návrhu orientácie, zásad a priorít vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2027“, tak by tento článok určite nevznikol. Problém bol, že oni v tom pokračovali aj pri predkladaní ďalších, tentoraz už skutočných“ strategických dokumentov, ktoré nadväzujú na “ Návrh orientácie, zásad a priorít vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2027“. Strategické materiály týkajúce sa protipovodňovej ochrany, rozvoja vodovodov a kanalizácií, vodného plánovania a vodných elektrární boli zverejnené sekciou Vôd Ministerstva Životného prostredia SR 18. 12. 2014, pričom lehota na konzultovanie a pripomienkovanie bola stanovená do 2.1. 2015. Spolu mali strategické dokumenty niekoľko tisíc strán. Okrem toho ako na potvoru odišiel, na pár dní Enviroportál, na ktorom sú zverejňované Oznámenia o začatí procesu posudzovania vplyvov strategických dokumentov na Životné prostredie. Postupne začala zainteresovaná verejnosť zisťovať, že značná časť zo strategických dokumentov určená na pripomienkovanie nie je zverejnená, Aktualizáciu koncepcie hydroenergetického potenciálu nezverejnilo ministerstvo vôbec (mňa zaujímal práve ten materiál).
Je naozaj ťažké pripomienkovať niečo čo sme si nemohli pozrieť a pochopiť, či nepochopiť, na druhej strane aspoň veľmi dobre pochopíme s akými ľuďmi máme do činenia, to tiež nie je zlé, no má to nevýhodu v tom, že ľudia na rozdiel od strategických dokumentov sa už nedajú len tak jednoducho zmeniť, žiadnou pripomienkou. Ide to možno nepriamo rozhodnutím súdu, výrokom Ústavného súdu a tak podobne.
Tak či onak, tým, že Ministerstvo Životného prostredia a jeho zamestnanci nesprístupnili verejnosti strategické dokumenty podliehajúce posudzovaniu vplyvov na Životné prostredie, zamedzili tým prístup občanov podieľať sa na rozhodovacom procese, porušili práva občanov na včasné informovanie a prístup k spravodlivosti v záležitostiach týkajúcich sa Životného prostredia. To konštatovala aj ombudsmanka Dubovcová. Ohľadne tejto skutočnosti podala žalobu na súd aj mimovládna organizácia VIA IURIS, mohla tak urobiť na základe minulý rok novelizovaného zákona č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na Životné prostredie, v ktorom je zakotvená možnosť občanov obrátiť sa pri porušení svojich práv týkajúcich sa Životného prostredia so žalobou na súd. Do roku 2014 takáto možnosť v zákone o EIA (zákon č. 24/2006 Z.z.) nebola.

Sekcia vôd Ministerstva Životného prostredia
Píše sa rok 2003, na ministerstvo Životného prostredia sa presúva sekcia využívania vôd z Ministerstva Pôdohospodárstva a tým sa začína postupný lov na ľudí zo sekcie Ochrany vôd(tej pôvodnej z ministerstva Životného prostredia). Počas niekoľkých nasledujúcich rokov je sekcia ochrany vôd likvidovaná po personálnej stránke, dochádza k jej zlúčeniu so sekciou využívania vôd a nakoniec z pôvodných environmentalistov, zo sekcie ochrany vôd ostáva iba jeden.. Prisťahovalci z ministerstva Pôdohospodárstva ktorí sú praví vodohospodári vyhrávajú. Začína sa tvorba koncepcie využitia vôd, na výrobu elektriny prostredníctvom stoviek malých vodných elektrární (MVE) . Zdôvodní sa to požiadavkami EU, ktoré smerujú k zníženiu závislosti na fosílnych palivách.

Elena Fatulová
Asi pred tromi rokmi som sedel v zasadačke NR SR na jednej príjemnej akcii.. Bol to seminár ktorý zorganizoval poslanec národnej rady Mikuláš Huba, seminár mal názov “ Kam smeruje vodná politika na Slovensku?“ Jedným z prednášajúcich bola aj Elena Fatulová, a aby som povedal pravdu, tak som pri počúvaní jej prezentácie otváral ústa, pretože sa nestáva až tak často, aby človek narazil na človeka, ktorý rozumie tomu o čom hovorí a hovorí o tom skutočne s dušou na dlani. Nedávno som Elenu Fatulovú mal možnosť vidieť znova, bolo to pred pár mesiacmi na Verejnej konzultácii k vodnej politike Slovenska, ktorá sa konala vo Zvolene.
Elena Fatulová je jednou z bývalých zamestnancov Ministerstva Životného prostredia, zo sekcie Ochrany vôd, pravdepodobne je najväčší odborník na vodnú politiku na Slovensku.

Záverom
Tesne pred dopísaním tohto článku som si uvedomil, že som asi dosť hlúpy, keď som obetoval množstvo času a energie opisovaniu niečoho čo sa ma netýka“ a čomu možno ani nerozumiem, na úkor vlastného života a povinností. Preto som tento článok ani nechcel uverejňovať, no vzhľadom k tomu, že úradníci z ministerstva Životného prostredia sa skutočne nesprávali korektne(veľmi slušne povedané), aspoň podľa môjho presvedčenia, a aj podľa iných ľudí ako napr. ombudsmanka, či právnici z Via Iuris .. Preto som sa predsa len tento článok rozhodol uverejniť a posunúť ho aj úradníčke Bujnovej a jej kolegom, .. možno si niečo z neho predsa len vezmú.. Napríklad to, že by nemali kašlať na ľudí, ktorí sa snažia nad rámec svojich každodenných povinností o to, aby v tejto krajine ostalo aspoň niečo z prírody, tak ako ju poznali generácie pred nami.

Je smutné, že tí ktorí majú ochranu prírody a starostlivosť o krajinu v popise práce robia mnoho krát presný opak, namiesto ochrany prírody a krajiny, túto znehodnocujú a ničia.. Jeden z najnovších príkladov zásadnej deštrukcie krajiny kvôli výstavbe rýchlostnej cesty môžeme vidieť na Podpoľaní, kde sa obeťou nekompetentnosti úradníkov stali okolité hory a kopce, kde sa začala ťažiť hornina v neúnosnej miere, pričom to nebolo nutné, stačilo to dať na piliere, ušetrila by sa krajina.
18.7.2015
Študent odboru Ekológia a využívanie krajiny na Fakulte ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene