narodil sa vlk

Minulú jeseň som sťahoval korýtka, ryby a raky z odrezaného koryta Detvianskeho potoka. Jednalo sa asi o 300 m dlhý úsek, ktorý mal byť zasypaný a na jeho mieste sa mal postaviť kruhový objazd a výjazd z rýchlostnej cesty R2. Na tom tristo metrov dlhom úseku potoka ostali desiatky tisíc rýb, tisícky korýtok a stovky rakov, a mnoho užoviek, ktoré sa ale presťahovali samé, čím nám ušetrili náklady na sťahovanie ich biomasy/tiel 🙂

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Sám som bol prekvapený aké množstvo zvierat na tak krátkom úseku potoka žije, no potom som si uvedomil prečo to tak je.. Nejednalo sa totiž o zregulovaný potok, boli tu zachované meandre, hlbočiny, podmyté brehy s brehovou vegetáciou, rôzny substrát dna na vytieranie rýb. Myslím si, že tento kúsok nezregulovaného potoka mal najvyššiu biodiverzitu/druhovú bohatosť ale aj početnosť populácií jednotlivých druhov, najmä rýb, kôrovcov a mäkkýšov v území katastra v ktorom sa nachádza. Ja to síce len odhadujem, pretože zrátať sa to nedalo, no podľa mňa bolo na 300 m dlhom úseku potoka okolo 60 000 tisíc rýb, 2000 tisíc korýtok a 1500 rakov . Mnoho z nich sa podarilo zachrániť a preniesť do nového koryta potoka. Mnoho rýb však ulovili vtáky (rybárik riečny, volavka popolavá, či kormorán čierny ), hlodavce a možno aj vydra riečna.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Napriek tomu, že sa mohlo zachrániť aj viac zvierat, bol som spokojný s tým čo sa podarilo pozbierať a preniesť naspäť do živého toku. Na Slovenské pomery to bol neskutočný výkon. Na viac sa podarilo zabezpečiť, aby sa väčšia časť z odrezaného úseku potoka nezničila ale, aby na nej ostal brehový porast a pôvodné koryto, ako tz. mokraďný biotop s množstvom funkcií, ako zvlhčovanie mikroklímy, zachytávanie prachu ap. To bolo všetko, čo sa dalo v danej situácii urobiť.

Bohužiaľ, napriek snahe zúčastnených, väčšina rakov z odrezaného úseka potoka uhynula. Stalo sa tak najmä preto, že raky riečne sú veľmi náročné na kyslík vo vode, ale tiež preto, že trvalo niekoľko týždňov, kým sa podarilo odčerpať vodu aj z hlbočín starého koryta, kde mali tieto zvieratá skrýše.

Pracovníci Štátnej ochrany prírody CHKO Poľana pri dohľadávaní korýtok riečnych, pri jednej z hlbočín v odrezanom koryte potoka. Voda v niektorých hlbočinách dosahovala až 1,4 m.

Občas sme pracovali trocha v strese s ťažkými mechanizmami nad hlavou (občas doslovne).. V tomto prípade jeden báger“ uzavieral dolnú časť odrezaného úseku potoka. V podstate tým zamedzil v úniku rybám a ďalším živočíchom po prúde do zachovalého úseku toku.

Zničením 300 m dlhého úseku Detvianskeho potoka, na ktorom boli jadrové lokality 2 druhov európskeho významu, prišlo rovnako k zničeniu biocentra s najvyššou biodiverzitou v katastri mesta Detva. Taktiež sa jednalo o veľkú časť zo zachovalého koryta dolného toku potoka s hlbočinami a podmytými brehmi, rôznymi substrátmi dna na vytieranie rýb. Proste niečo nenahraditeľné.

—————————————————————————————–

Asi po 9 mesiacoch som sa na odrezaný úsek potoka vrátil a prešiel som si ho. Najmä preto, že poklesla voda v hlbočinách a ja som si mohol pozrieť, koľko korýtok riečnych v starom koryte ostalo a uhynulo. To som mohol zistiť na základe nálezov ich lastúr na kameňoch alebo v bahne.
Napriek tomu, že bolo naozaj teplé leto, tak v hlbočinách mŕtveho ramena potoka bolo ešte relatívne dosť stagnujúcej vody a keďže som mal so sebou podberák, tak som ho len tak zo zvedavosti skúsil strčiť do vody, či niečo neulovím.. A stalo sa niečo neuveriteľné.. Z vody som vylovil 4 jalce hlavaté, prípadne maloúste.. V tej chvíli mi to bolo jedno, pretože som vytiahol 4 prúdomilné ryby, vraj náročné na kyslík vo vode, no vytiahol som ich z hlbočiny mŕtveho ramena potoka v ktorej už 9 mesiacov netiekla voda.

Pár z chytených jalcov , po 9 mesiacoch.

A chytil som ich v tejto hlbočine/mláke.

Príroda je proste fascinujúca ..

V tomto druhom videu je Trocha odbornejší výklad a živšie rozprávanie 🙂